Susedia
Keby sme z mapy Kysúc vystrihli chotár Čadce, na prvý pohľad pri troške predstavivosti môžeme na mape vidieť aj postavu kohúta, stojaceho na jednej nohe a naťahujúceho krk kamsi k pohoriu Polom. Ktovie, čo tam chce vykikiríkať. Možno si predstaviť aj postavu mnícha s kapucňou, ktorý sa rozkročil ponad údolie Kysuce. Jednou nohou dosahuje na Chotárny kopec medzi Zákopčím a Krásnom, pričom sa dotýka chotára Dunajova a Ochodnice. Druhou sa opiera pri Mostoch u Jablunkova o hranicu so Sliezskom, pričom oddeľuje od seba chotár Rakovej a Svrčinovca. Hlava sa mu vklínila medzi Čierne, Skalité a Oščadnicu. Vrchol pomyselnej kapucne má na kóte Tri kopce.

Znalci a ochrancovia prírody v Čadci vedia, že na jej území sa nachádza päť minerálnych prameňov: v Bukove, v Horelici nad Klimkovcami a tri na Vojtovských vrchoch: vajcovka nad Vojtami smerom na Kýčeru, druhá vajcovka v Rypáckom potoku pod pľacom Lazy a tretí je „slaný“ prameň vo Vojtovskom potoku. Viackrát sme už o nich písali.

Viacero prívlastkov má toto mesto neveľké svojou rozlohou, patriace k stredne veľkým počtom obyvateľov, no obrovské svojimi možnosťami.
Azda najznámejším je „brána Kysúc a Slovenska“. Svojou prihraničnou polohou na severozápade nášho Slovenska ňou aj určite je. Ten, kto tu zotrvá niekoľko dní, by povedal, že je mestom mladým. Niežeby tých vyše 440 rokov od prvej zmienky bolo málo, ale študenti, rodiny s deťmi, množstvo životaschopných malých firiem, obchodíkov, a vôbec odvážne vízie do budúcnosti sú znakom typického mladíckeho nadšenia. A to bez ohľadu na vek každého, kto si toto myslí, alebo - v lepšom prípade - kto toto nadšenie v Čadci zažije...

K pozitívnym výsledkom činnosti Spolku patrí aj vyriešenie otázky bývalého židovského cintorína na Ulici Ľ. Podjavorinskej. Bola to jediná pamiatka na bývalých 400 obyvateľov mesta, ktorí tu žili do roku 1942, keď sa dovŕšilo ich ponižovanie a šikanovanie odvezením do vykynožovacieho tábora Osvienčim. Odtiaľ sa ich vrátilo vari päť. Všetci ostatní zahynuli. Postupne boli zlikvidované aj objekty, ktoré pripomínali ich existenciu v meste. Synagóga na Palárikovej ulici bola zbúraná pri výstavbe budovy OV KSS a aj z cintorína boli postupne rozkradnuté náhrobné kamene, aby sa po opracovaní objavili na iných cintorínoch. Dielo skazy dokonali návozom zeminy na plochu cintorína pri kopaní základov budovy Verejnej bezpečnosti. Celý priestor bol zanedbaný a postupne sa na ňom vytvárali skládky odpadkov.

Každý človek má svoju identitu vďaka pamäti. Pamäť tvorí orientačný rámec správania človeka, podľa ktorého hodnotí okolitý svet a ovplyvňuje svoje správanie v ňom. Pamäť človeka je podobná softvéru počítača. Čo je v ňom uložené, to nám umožňuje riešiť úlohy s väčšou alebo menšou mierou spoľahlivosti.