Spolok priateľov Čadce, Námestie Slobody 30/28, PSČ 022 01 Čadca          Tel : e-mail : spccadca@gmail.com 

Akademik Dr.h.c. prof. Ing. Emil Špaldon, DrSc.,

Akademik  Emil Špaldon sa narodil 12.mája 1918 v Čadci. Po úspešnej maturite na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel z rodného kraja študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity.

 V rokoch 1936 -1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe a v rokoch 1939 - 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941. Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. Už v roku 1948 v Knižnici Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vychádza jeho prvá vedecká monografia pod názvom Koreninová paprika, ktorá patrila medzi ojedinelé vedecké diela. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVÚT v Prahe a v roku 1947 sa ako 29-ročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby.

S pôsobením E. Špaldona je späté i budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte.  V rokoch 1952 - 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958 - 1966 rektorom VŠP. Pod jeho vedením sa realizovala aj výstavba moderného komplexu školy, ktorý od 60-tych rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. S rozvojom VŠ bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne  a publikačnej činnosti. Aktívne sa podieľal na organizácii vedeckého života na Slovensku. Jeho vedecká osobnosť prerástla slovenské, resp. česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. Výrazný rozvoj poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia by nebol mysliteľný bez bezprostrednej účasti a osobného vkladu akademika a jeho žiakov, tzv. „Špaldonovej školy“.

Propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko -lesníckych vied na ČSAV v Prahe. S jeho osobou sa spája realizácia slovenského sna o sebestačnosti.  Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možnosti biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov.

Počas svojej aktívnej pedagogickej a vedeckej činnosti napísal 14 knižných publikácií vrátane dvoch monografií a dvoch učebníc. Publikoval viac ako 200 pôvodných vedeckých prác doma i v zahraničí a 23 odborných prác. Počas svojho pôsobenia vychoval stovky študentov. Stali sa z nich dobrí agronómovia v praxi, ale aj vedci a vysokoškolskí učitelia.

Akademik Emil Špaldon bol nositeľom mnohých významných ocenení. Člen Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), členom a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966-1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV. Bol zakladajúcim členom a čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo, členom predsedníctva Štátneho výboru pre vysoké školy, Štátneho výboru pre vedecké hodnosti, predsedom a členom vedeckých rád výskumných ústavov a odborných komisií v SAV, ČSAV a Čs. akadémie zemědělskych vied, predsedom Komisií pre obhajoby doktorandských (CSc.) a doktorských (DrSc.) dizertácií.

Bol tiež laureátom Štátnej ceny (1968) a nositeľom štátnych vyznamenaní: Za zásluhy o výstavbu (1963), Rádu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva (2008), medaily J.Fándlyho (2015).
Zásluhy E. Špaldona ocenila čestným doktorátom (Dr.h.c) Univerzita sv. Štefana v Gödöllő (1979), Univerzita poľnohospodárskych vied v Bukurešti (1993) a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (1996).

Akademik E. Špaldon je čestným občanom rodného mestečka Čadce i Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život. Cenou mesta Nitry bol ocenený v roku 2008 za celoživotné úsilie o rozvoj slovenskej poľnohospodárskej vedy a budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Zomrel 16. septembra 2015  vo veku 97 rokov.
 


 

Súvisiace kategórie článkov :

publikováno: 06.11.2015 | zobrazení: 1576