Výzva mesta Čadca na diskusiu o riešení ruiny po Palárikovom dome podnietila Spolok priateľov Čadce k zaujatiu stanoviska. Cítime sa k tomu povolaní ako pokračovatelia odkazu našich predkov, ktorí v realizácii stavby a potom v jej využívaní najmä v medzivojnovom období ukázali príklad nezištnej služby svojim spoluobčanom. Výbor Spolku na svojom zasadnutí 1. júla t.r. konštatoval, že Palárikov dom, napriek tomu, že z neho ostala len ruina, v histórii mesta znamená významný medzník v jeho kultúrne- spoločenskom rozvoji.
História tejto budovy, ktorá je zdrojom oprávnenej hrdosti Čadčanov na dielo svojich predkov (nielen na stavbu a jej vznik, ale aj na bohatú činnosť v nej najmä v medzivojnovom období) podporuje záujem obyvateľov na využitie aspoň zachovaného torza na kultúrne účely. Treba tiež brať do úvahy, že táto časť stavby bola postavená nie za štátne prostriedky s účelovým určením na kultúrne (muzeálne) účely. Mala by sa teda zachovať jeho pamiatka v tom, že bude naďalej slúžiť tomu účelu, na ktorý bol postavený, teda kultúrnym účelom.
Palárikov dom po prestavbách, stav v roku 1999
Situácia
Po vyhorení budovy ostalo jej polovičné torzo- bývalá prístavba Kysuckého múzea a voľná plocha po pôvodnej historickej stavbe. Mesto dalo vypracovať projekt rekonštrukcie, v ktorom sa predpokladala výstavba priestorov pre galériu, múzeum a pamätná sieň mesta, reštaurácia s kysuckými špecialitami, malý amfiteáter.
Rozpočet rekonštrukcie predpokladá náklady okolo 65.000 eur (190 miliónov korún).
Mesto v súčasnosti ani v dohľadnej budúcnosti takýto objem prostriedkov nemá k dispozícii. Navrhovaná spoluúčasť ŽSK na rekonštrukcii pre potreby galérie nebola akceptovaná. Z predchádzajúceho vyplýva, že realizácia spomenutého zámeru v pôvodnej podobe projektu ( rekonštrukcia zachovanej a prístavba zhorenej časti) je nereálna.
súčasnosť
Náš návrh
Navrhujeme voľný priestor po zhorenej časti odpredať a získané prostriedky spolu s poistnou sumou a ďalšími dostupnými zdrojmi využiť na rekonštrukciu zachovanej časti. Pri voľbe účelového určenia tejto rekonštrukcie treba vychádzať z potrieb obyvateľov mesta a a jeho perspektívneho rozvoja.
Postavenie mesta v blízkosti Trojhraničia ponúka možnosť prispôsobiť zachovanú časť stavby pre činnosť Medzinárodného strediska kultúrnej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky V rekonštruovaných priestoroch by sa mohli konať tieto podujatia:
- výstavy najrôznejšieho zamerania od výtvarných cez predajné, komerčné
- tvorivé dielne pre mladých ľudí na objavné témy
- stretnutia- výmeny skúseností zástupcov profesných a záujmových skupín
- súťaže reprezentantov škôl (vedomostné, umelecké, tvorivé)
- prezentácie netradičných kultúrnych aktivít susediacich krajín
- stretnutia s významnými predstaviteľmi susediacich regiónov a krajín.
Zaujímavé by bolo aj zriadenie reštaurácie so špecialitami susediacich krajín v prízemí budovy, prípadne i predajne suvenírov, oboje na komerčnej báze. Pritom sa samozrejme nevylučujú ďalšie aktivity, ktoré by v budove našli svoje miesto, napríklad sieň kysuckej Drotárie, Nakrátko: budova by mohla byť zrekonštruovaná na multikultúrne aktivity s medzinárodným zameraním. Spoluúčastníkmi prevádzky by mohli byť partnerské mestá Valašské Meziříčí a Žywiec, ktoré by s mestom Čadca na tento účel vytvorili spoločnú programovú radu, resp. združenie. Činnosť strediska Triangel by završovala na úspešne a nádejne sa rozvíjajúce aktivity okolo Trojhraničia na slovensko- česko-poľskom pomedzí.
Prevádzku strediska ( s pracovným pomenovaním TRIANGEL) by mohlo (zatiaľ) zabezpečovať súčasné Kultúrne a informačné centrum mesta ako svoje externé pracovisko, alebo Kysucké kultúrne stredisko, ktoré by tu mohlo nájsť dôstojnejšie umiestnenie, pretože nateraz sa tiesni v nevyhovujúcich priestoroch v Kysuckom múzeu.
Prínosy návrhu
V živote mesta by sa zvýraznil doteraz nedostatočne využívaný medzinárodný aspekt, vyplývajúci z jeho geografickej polohy pri hraniciach troch štátov, viac by sa otvorilo okolitému svetu.
Činnosť strediska by prispela k obohateniu a spestreniu kultúrneho a spoločenského života v meste. Mediálne pokrytie činnosti strediska by prispelo k pozitívnej prezentácii mesta v spoločenskom povedomí v národnom i medzinárodnom rámci.
Pravidelné návštevy účastníkov aktivít strediska zo susedných miest a krajín by mali aj priaznivý ekonomický efekt (stravovanie, ubytovanie).
Stredisko by sa o podporu svojich aktivít mohlo úspešne uchádzať o podporu z medzinárodných grantových zdrojov ( fondy Európskej únie, Vyšehradský fond) ako aj z prostriedkov ŽSK, určených na podporu medzinárodných kontaktov.
Tento návrh predkladáme ako príspevok do diskusie o budúcnosti Palárikovho domu s nádejou, že podnieti uvažovanie , ktoré povedie k optimálnemu riešeniu. Spolok priateľov Čadce s odborným zázemím svojich členov je pripravený podieľať sa na jeho detailnejšom rozpracovaní.