Spolok priateľov Čadce, Námestie Slobody 30/28, PSČ 022 01 Čadca          Tel : e-mail : spccadca@gmail.com 

Dokumenty o starej Čadci

Každý človek má svoju identitu vďaka pamäti. Pamäť tvorí orientačný rámec správania človeka, podľa ktorého hodnotí okolitý svet a ovplyvňuje svoje správanie v ňom. Pamäť človeka je podobná softvéru počítača. Čo je v ňom uložené, to nám umožňuje riešiť úlohy s väčšou alebo menšou mierou spoľahlivosti.

K svojmu optimálnemu vývoju potrebujú udržiavať v dobrej kondícii svoju pamäť aj ľudské spoločenstvá, rodiny, obce, mestá, štáty, ba i celé ľudstvo. Veď čomu inému slúžia kroniky, múzeá, historické pamiatky, archívy ? Na čo máme napríklad Ústav pamäti národa ?
Svoju pamäť si musí uchovávať aj naše mesto Čadca. Hoci nemáme vlastné mestské múzeum, máme veľa dokladov o tom, čím žili a čo vytvorili (prípadne spotvorili) naši predkovia. Značná časť týchto pamätihodností sa už dostala do verejného povedomia prostredníctvom publikácií, ale veľa ich ešte čaká na objavenie, sústredenie a uverejnenie.
Spolok priateľov Čadce získal od študentiek Hotelovej akadémie Zuzany Retkovej a Eriky Čajdovej súhlas na uverejnenie výňatkov z ich práce Premeny Čadce v čase, vytvorenej v rámci stredoškolskej odbornej činnosti. Sú v nej informácie o niektorých budovách, ktoré tu boli na začiatku minulého storočia a ktoré sa zachovali (napríklad hotel Tatra), boli prebudované (hotel Klappholz, hotel Politzer), padli za obeť neuváženým asanačným zásahom (Lackov dom, židovská synagóga), alebo nehodnému zaobchádzaniu (Palárikov dom). Súčasťou práce sú aj reprodukcie dobových fotografií z archívu Miroslava Golisa. Niektoré takéto stavby ešte čakajú na svoj životopis (pivovar, mlyn). A určite sú v meste aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých doposiaľ nevieme. Uverejňovanie informácií o známych objektoch by mohlo podnietiť obyvateľov mesta, aby nás upozornili aj na tie neznáme. Časom sa možno dopracujeme k poznatkom, ktoré by bolo možné sústrediť a vydať v samostatnej publikácii.
Tešíme sa na príjemnú a prínosnú spoluprácu.

Zuzana Retková a Erika Čajdová

Premeny Čadce v čase

Práca vytvorená v rámci študentskej odbornej činnosti v školskom roku 2007/2008 na Hotelovej akadémii v Čadci pod vedením PaedDr. Oľgy Králikovej. Fotografie z archívu Mgr. Miroslava Golisa. Text na publikovanie upravil PhDr. Rudolf Gerát .

Palárikov dom - História

Je to už vyše 80 rokov od čias, kedy skupina nadšencov, združených v miestnom odbore Matice slovenskej, prijala rozhodnutie vybudovať na počesť slávneho rodáka Palárikovu divadelnú dvoranu. Pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule v roku 1923 v Rakovej na jeho rodnom dome sa rozhodlo, že projektovaná stavba bude niesť jeho meno: „PALÁRIKOVA DVORANA“.
Skupinu tvorili: Vojtech Kállay, Viliam Janota, Milan Polák a Jozef Hranec. Vyhlásili zbierku na tento účel.
Čadčania žiadali o finančnú pomoc viaceré úrady i jednotlivcov. Niektoré žiadosti boli splnené, napríklad:

  1. Miestny odbor Matice Slovenskej v Čadci – 20 000 Kč.

  2. Telocvičná jednota Sokol v Čadci – 20 000 Kč.

  3. Hasičský zbor v Čadci – 5 000 Kč.

  4. Remeselnícka a obchodná jednota v Čadci – 7 000 Kč.

  5. ČSČK- 5.000 Kč

  6. Živena – 3 000 Kč.

  7. Antialkoholický fond – 13 000 Kč.

  8. Okresný zastupiteľský zbor – 13 000 Kč

  9. Dary od jednotlivcov z Čadce a celých Kysúc – 70 000 Kč.

Nakoniec sa obrátili so žiadosťou o udelenie finančnej podpory na prezidenta Československej republiky Tomáša Garyka Masaryka, ktorý venoval na tento vznešený cieľ 10 000 Kč. Zbierka priniesla celkový výnos 141. 960 Kč od 763 darcov. Rozpočet však vysoko presahoval sumu získaných prostriedkov. .
Dvorana bola postavená na vtedajšej Wilsonovej ulici na pozemku veľkom 3300 metrov štvorcových . 20. júna 1926 bol položený základný kameň budovy. V roku 1927 bola už budova pod strechou. Dokončovacie práce si však vyžiadali ďalší rok.
Slávnostné otvorenie Palárikovho Domu bolo v dňoch 6.-7. októbra 1928. V sobotu 6. októbra slávnosť otvoril v Palárikovom dome Václav Bauer, predseda miestneho odboru Matice slovenskej. Úvodné slovo mal Rudolf Kľačko, tajomník Matice slovenskej. Nasledoval koncert Speváckeho zboru slovenských učiteľov. V nedeľu 7. októbra bola poľná svätá omša pri Palárikovom dome, akt slávnostného otvorenia a po slávnosti sa uskutočnil spoločný obed hostí v hoteli Reich.
V budove sa nachádzala veľká divadelná sieň pre povznesenie a rozširovanie dramatického umenia a na poučné prednášky, na divadelné a koncertné večery, stále javisko, telocvičňa a miestnosti pre všetky kultúrne a dobročinné spolky.
Celé nasledujúce polstoročie bol Palárikov dom centrom kultúrneho diania v meste, na ktorom sa podieľali všetci jeho budovatelia. Slávne boli najmä výsledky Palárikovho divadelného súboru a ostatné aktivity nasledujúcich 20 rokov. V roku 1949, po násilnom zrušení miestnych odborov Matice slovenskej vtedajšou vládnou mocou, prešla budova do správy majetku mesta, ktoré ju naďalej využívalo na kultúrne účely. Pôsobilo tu kino, aj okresné a mestské kultúrne stredisko. V 60 - rokoch bola hlavná sála prebudovaná na širokouhlé kino. V rokoch 1972-73 bola prebudovaná Malá scéna, ktorá slúžila až do zbúrania budovy. V roku 1976-79 bola postavená prístavba určená pre Kysucké múzeum v Čadci. Palárikova dvorana slúžila ako slovenský kultúrny národný dom. V ňom sa hlásalo pochopenie k národným tradíciám a úcta k neohrozeným národným buditeľom. Bola žriedlom osvety a slovenského národného obrodenia, aby takto každý mohol čerpať posilu v láske k vlasti a národu.

 

spca-palarikov-dom1.jpg
Palárikov dom, dokončievanie výstavby

spca-palarikov-dom2.jpg
Otvorenie Palárikovej dvorany, 1928

spca-palarikov-dom3.jpg
Palárikov dom po prestavbách, stav v roku 1999

Súčasnosť

Po roku 1989 miestny odbor Matice slovenskej v rámci reštitučného konania získal budovu späť do svojho vlastníctva a to nielen pôvodnú stavbu, ale aj prístavbu Kysuckého múzea, ktoré sa muselo z budovy vysťahovať do provizórnych priestorov. Aj kino sa muselo premiestniť do Domu kultúry. V budove bol v roku 1994 zriadený Dom Matice slovenskej s cieľom rozvíjať kontakty a spoluprácu so Slovákmi na Ostravsku. Podstatná časť priestorov bola následne prenajatá obchodníkom s ázijským tovarom a stávkovým kanceláriám. Na kultúrne podujatia slúžili iba výstavné priestory v prístavbe pre múzeum a kníhkupectvo na prízemí.
Pri ničivom požiari 16. mája 2004 zhorel 77-ročný Palárikov dom takmer do tla. Osem hodín zápasili hasiči s ohňom, ktorý zachvátil túto budovu. Príčiny požiaru dodnes nie sú objasnené. Čadčiansky Palárikov dom spravovala miestna organizácia Matice slovenskej. Tá už niekoľko rokov čelila kritike, že kinosálu prenajala ázijským obchodníkom. Mnohí si mysleli, že požiar založili konkurenční ázijskí obchodníci.
Čadca mala túto stavbu poistenú na 57 miliónov Sk a škody vzniknuté kvôli požiaru vyčíslili na vyše 30 miliónov Sk.
V priebehu roku 2007 bola z rozpočtových zdrojov mesta zabezpečená projektová príprava ako podklad pre stavebnopovoľovací proces a následnú realizáciu. Projekt spája potreby Kysuckej galérie, mestského múzea, sezónneho amfiteátra, koncertnej siene, spojených s doplnkovým komerčným vybavením – kaviarňou a reštauráciou. Architektonické riešenie kladie dôraz na význam objektu a jeho kultúrne poslanie. Projekt uvažuje o rozčlenení stavby na dve samostatné časti, ktoré predstavujú prístavbu zo 70 – tych rokov minulého storočia. Prístavba bude rekonštruovaná a bude mať nový architektonický výraz. Druhou časťou bude novostavba – prístavba, v priestore pôvodného historického objektu. Obe časti budú funkčne prepojené. Objekt v plnom rozsahu je navrhnutý ako spoločenská budova s prevádzkami v zmysle lokalitného programu. Súčasťou stavby je i využitie vnútrobloku pre amfiteáter.
Vzhľadom na výšku investície (odhadovaný náklad 100 až 150 mil. Sk) sa bude mesto uchádzať aj o dotácie z fondov EÚ, alebo národných zdrojov. Aktivity budú predovšetkým smerované na vybudovanie I. etapy obnovy Palárikovho domu (sprevádzkovanie neskoršej prístavby), budovanie celého rozsahu stavby závisí od objemu získaných zdrojov v budúcnosti.
Na jednej strane postaviť budovu podľa pôvodnej dokumentácie, ako historickú kópiu, na druhej strane realizovať novú architektúru s prihliadnutím na potrebu všetkých súčasných potrieb. Pri rozhodovaní hrala úlohu i skutočnosť, že už v sedemdesiatych rokoch bol objekt zasiahnutý prestavbou, ktorá svojím nevhodným architektonickým riešením komplex znehodnotila.
Obnova kultúrno - spoločenskej funkcie pôvodnej Palárikovej dvorany je v tejto lokalite potrebná nielen z hľadiska tradície , ale i k dotvoreniu plnohodnotnej atraktivity pešej zóny.

spca-palarikov-dom4.jpg

spca-palarikov-dom5.jpg

Hotel Klappholz - História

Tento hotel vynikal v architektúre mesta Čadca v 20. storočí. Postavený bol v ešte pred prvou svetovou vojnou .Rozprestieral sa hneď vedľa železničnej stanice v Čadci. Bolo logické, že jeden z najväčších a najbohatších hotelov postavili práve na tomto mieste. Stanica bola rušnou časťou mesta, so značným pohybom osôb.
Bol najstaršou pozoruhodnou stavbou, bol neorenesančným hotelom, s nádherným luxusným vnútorným vybavením. Hotel bol postavený ako dvojpodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu, jasne horizontálne členená balustrádovými rímsami. Vertikálne fasádu členil rad plytkých lizén.
Počas prvej ČSR bola celá budova nadstavená, druhé poschodie však malo už hladkú omietku.
Posledné zmienky o hoteli s názvom Klapholz sme našli z roku 1928. Túto budovu si dobre pamätá dnešná staršia a stredná generácia. Keď sme sa zaoberali otázkou, kto bol majiteľom hotela, došli sme len k nepresným faktom, týkajúcim sa Jozefa Klappholza. Meno Jozef Klappholz sa uvádza medzi majiteľmi kaviarní a neskorších hotelov.

spca-palarikov-klapholtz1.jpg
Hotel Klappholz okolo roku 1920

spca-palarikov-klapholtz2.jpg
Hotel Klappholz po nadstavbe r. 1928

Súčasnosť- Hotel Beskyd

Po roku 1948 bol hotel znárodnený a pridelený podniku Reštaurácie a jedálne, ktoré v ňom mali svoje prevádzky. V tom čase bol hotel prebudovaný, pričom bola úplne zlikvidovaná jeho pôvodná architektonická hodnota. Zlikvidovaná bola aj hotelová časť, ostala len reštauračná prevádzka. Zmenil sa aj jeho názov na hotel Beskyd. V roku 1994 sa uskutočnil prevod reštaurácie Beskyd do vlastníctva Združenej strednej školy hotelových služieb a obchodu v Čadci. V súčasnosti slúži Beskyd ako stredisko praktického vyučovania pre študentov a učebné odbory Hotelovej akadémie. V komplexe budovy sa nachádza reštaurácia, cukráreň, odborné učebne, kabinety a malý salónik s kapacitou cca 30 ľudí, ktorý je k dispozícii ako priestor pre slávenie rôznych príležitostí.

spca-palarikov-beskyd1.jpg
Súčasný hotel Beskyd už ničím nepripomína pôvodnú stavbu (pohľad z druhej strany budovy)

Židovská synagóga - História

Prvé zmienky o židovských obyvateľoch v Čadci sa objavujú na začiatku 18. storočia. V roku 1746 boli v Čadci evidované dve židovské rodiny Herschelovcov. Na konci 18. storočia tu žilo už 53 Židov a vytvorila sa tu židovská náboženská obec. Čadca sa stala i sídlom rabinátu.
V nasledujúcom storočí počet členov židovskej komunity ďalej rástol. Keď sa v roku 1828 počet príslušníkov židovskej národnosti zvýšil na 132, do popredia sa dostávala potreba zabezpečiť vhodné obradné priestory a vyriešiť problém miesta posledného odpočinku.
Z prístupných dokumentov sa nepodarilo zistiť presný dátum začatia stavby synagógy. S určitosťou však môžeme skonštatovať, že už v roku 1864 v Čadci stála veľká budova novej synagógy, na mieste ktoré bolo zakúpené od panstva. Budova mala pôdorys 16x12m, polkruhové okná a na priečelí bola umiestnená tabuľa s 10 Božími prikázaniami. Ústredný halový priestor s obiehajúcou emporou ( empora -architektonický priestor nesený klenbou alebo stĺpmi a otvoreným oknom alebo arkádou) bol na stenách čiastočne dekorovaný ornamentálnou maľbou. Fasáda stavby bola moderná. Vnútorné priestory mali vynikajúcu akustiku.
Synagóga bola centrom náboženského a kultúrneho života Židov na Kysuciach a v jej priestoroch sa uchovávali vzácne náboženské knihy a obradné predmety. Od druhej polovice 19. storočia dotvárala atmosféru mesta.
Vznik Slovenskej republiky ( 14.marec 1939 ) a jej protižidovská a pronemecká politika spôsobili v živote židovskej komunity nesmiernu ľudskú tragédiu. Po vyvezení Židov do koncentračných táborov smrti (marec - október 1942) bol všetok ich majetok arizovaný v prospech „ čistej rasy“. V prvej etape druhej svetovej vojny bola synagóga prázdna.
V jeseni roku 1944 tam bol sklad pohonných hmôt a garáže motocyklov nemeckej armády. Krátko tam boli ustajnené kone maďarských jednotiek a pred Vianocami prevzali objekt „vlasovci“ (ruskí vojaci, ktorí prešli na nemeckú stranu). I títo tam mali ustajnené kone. Po prechode frontu ostala synagóga prázdna, zničená, vykradnutá. Židia sa po druhej svetovej vojne k svojmu majetku už nikdy nedostali a synagóga už nikdy viac neplnila svoje pôvodné poslanie. Ich bývalý majetok po roku 1948 slúžil socialistickému štátu. Po roku 1950 tam bol sklad podniku Veľkoobchod s potravinami. Nešetrným zaobchádzaním s priestormi synagógy , táto stále viac chátrala a nikto nemal záujem o jej rekonštrukciu, prípadne iné kultúrnejšie využitie. Koncom roka 1972 sa začalo s demoláciou židovského kostola. Napriek tomu, že objekt mal viac ako 100 rokov, neboli tu robené žiadne opravy a údržba, každý sa mohol presvedčiť o poctivej práci vtedajších robotníkov.
Búranie sa začínalo plechovou strechou, ktorá nebola nikdy natieraná. Po skončení pracovnej doby sa tam chodili dívať niektorí Čadčania, ale i čierni "návštevníci", ktorí tam hľadali nejaké zamurované poklady (najmä na povale) - nič tam nebolo.

spca-zidovska-synagoga1.jpg
Židovská synagóga na Palárikovej ulici okolo roku 1935

spca-zidovska-synagoga2.jpg
Interiér synagógy

spca-zidovska-synagoga3.jpg
Sklad veľkoobchodu potravín

Likvidácia

Na základe výmeru MsNV v Čadci z roku 1972 bola zbúraná a pozemok sa využil pri výstavbe novej budovy Okresného výboru komunistickej strany Slovenska /OV KSS/ v Čadci a Slovenskej sporiteľne.
Obidve nové budovy boli postavené v štýle socialistického realizmu a dokončené v roku 1975. Hrubým a nešetrným spôsobom zasiahli do historického jadra mesta, ktoré postupne začalo strácať svoju, rokmi budovanú, tvár. Budova bola odovzdaná do užívania 2.6.1977. Prízemie na Palárikovej ulici bolo otvorené, vľavo na 1. poschodí bola umiestnená Slov. štátna sporiteľňa. V priečnej časti trojposchodovej budovy bol sekretár OV KSS.

spca-zidovska-synagoga4.jpg

V súčasnosti je na jej mieste vybudovaný komplex budov poznačený socialistickou architektúrou, ktorá je charakteristická strohým mohutným betónovým štýlom a rovnou strechou. Tento štýl len ťažko mohol korešpondovať s nízkymi stavbami zakončenými špicatými strechami , ktoré boli pre Kysuce charakteristické v minulosti. Budova bližšie k Palárikovej ulici v nedávnej minulosti slúžila ako peňažný ústav - Slovenská sporiteľňa, budova bezprostredne nad ňou bola okresným sídlom riadiacich orgánov Komunistickej strany Slovenska v Čadci. Obidve stavby boli vybudované v roku 1975.
Po roku 1989 obidve budovy zmenili majiteľov i nájomcov. Bývalá budova Slovenskej sporiteľne sa stala sídlom mnohých obchodov, obchodíkov a butikov. Bola čiastočne prestavaná . Prízemie, ktoré bolo vzdušné a členené stĺpmi, bolo zastavané a vyplnené priečkami. V takto vytvorených nových priestoroch našli svoje miesto menšie obchodíky a cestovná kancelária. Bývalá budova OV KSS po páde komunistického režimu v roku 1989 začala slúžiť širokej verejnosti. Boli v nej umiestnené súkromné ambulancie praktických lekárov. Ďalšie priestory využíva pobočka Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Čadci.

spca-zidovska-synagoga5.jpg

Hotel Reich a hotel Tatra Inn - História

Hotel bol postavený v roku 1913 a bol pomenovaný menom majiteľa Reich.
Mal viacero prvenstiev. Bola to najhonosnejšia reštaurácia a hotel v Čadci do polovice 20. storočia.
V hoteli ( v bývalej jedálni ) sa nachádzalo prvé čadčianske i okresné kino.
Hrali sa tu prvé ochotnícke divadelné predstavenia v slovenčine, stretávali sa tu divadelní ochotníci. Konali sa tu okázalé svadby bohatých mešťanov a významných úradníkov. Viackrát v roku sa konali bály, čaje o piatej, schôdze spolkov.
V hoteli Reich sa konali všetky dôležité schôdze, vítali tu najvýznamnejšie návštevy.
Tu sa konalo 6. 3. 1921 zakladajúce valné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci.
V roku 1921 tu založili Športový klub Čadca pod vedením sudcu Jaroslava Vojáčka. Majiteľ hotela Maximilián Mark Reich sa angažoval v športe, kultúre a v miestnom odbore Matice slovenskej. V meste mal veľké slovo.
Na prelome 19. a začiatkom 20. storočia sa v Čadci stretávali cesty kupcov z Poľska a Čiech, obchodníkov, učiteľov, mešťanov, ale aj cezpoľných. Hotel ponúkal možnosť ubytovať sa v menších ale zato krásnych izbách.
Do otvorenia Palárikovho domu v Čadci v roku 1928 suploval vtedajší stánok umenia a výchovy. V ňom sa stretávala nepočetná, no o to agilnejšia inteligencia vtedajšieho päťtisícového mestečka. V nedeľu, dňa 7. októbra 1928 sa konal v priestoroch hotela slávnostný obed pri príležitosti slávnostného otvorenia Palárikovho domu.
Z boku hotela Reich, z Palárikovej ulice bol vchod do furmanskej krčmy. Dovnútra sa vchádzalo šiestimi murovanými schodmi. Vo veľkom dvore hotela v jeho zadnej časti bolo vždy množstvo konských povozov.
Stavba bola obdĺžnikového tvaru s lichobežníkovou strechou. Na prvom poschodí bolo šesť veľkých okien a päť menších. Na druhom poschodí to boli štyri a jedno väčšie okno.
Rok postavenia budovy (1913) mal vytýčené miesto na stene z prednej strany, kde viedol hlavný vchod do reštaurácie. Ozdobou bola vežička štvorstenného ihlana, pokrytá plechom.
Jeho múry si pamätajú mnohé historické udalosti. Zažil lepšie i horšie časy. Po arizácii židovského majetku a následnom nútenom vysťahovaní rodiny majiteľa Reicha do tábora smrti v Osvienčime v roku 1942, zmenil hotel meno na hotel MORAVEC.
Po vojne dostal názov hotel TATRA. Jeho majiteľkou sa stala pani Ludmila Rajeková, ktorá zomrela v roku 2004 ako 96 ročná.

spca-hotel-reich-2009.jpg
Hotel REICH v 20-tych rokoch

spca-hotel-reich-2009-2.jpg
Palárikova ulica v 20. rokoch minulého storočia. V popredí hotel Reich.

Súčasnosť- Hotel Tatra

Po februári 1948 sa zmenili vlastnícke stavy, hotel bol zoštátnený a spravoval ho štátny podnik Reštaurácie. V prízemí hotela zriadili bufet- vývarovňu, kde sa lacno a chutne stravovali Čadčania.
V roku 1960 budovu čiastočne prestavali. Obnovila sa celá vonkajšia časť hotela. Opravila sa poškodená strecha. Interiér budovy sa vylepšil prestavbou, vznikli ďalšie izby. Po roku 1991 zmenil hotel majiteľa a stal sa súkromným majetkom súčasnej majiteľky pani Vilmy Plechovej.
Noví majitelia sa rozhodli pre rekonštrukciu hotela a pretože sú to kultúrni ľudia so vzťahom k histórii, opierali sa dôsledne o dobové projekty, ktoré pri renovácii použili.
Vďaka tomu sa hotel zachoval v jeho pôvodnej podobe z roku 1913 aj pre súčasnú generáciu. Je jednou z neodmysliteľných dominánt Čadce.
V utorok 22. marca 1994 bol do prevádzky slávnostne uvedený rekonštruovaný Gastrodom Márk. V súčasnosti nesie hotel názov Tatra Inn a bohužiaľ nespĺňa požiadavky pre kategóriu hotela, pretože nemá viac ako 10 izieb. Je to penzión s 8 izbami a slúži aj ako reštaurácia s kapacitou viac ako 100 miest. V priestoroch Tatra Inn sa konajú stužkové slávnosti, plesy, stretnutia absolventov škôl, rodinné oslavy a spoločenské podujatia. Tento hotel hostil i veľkého Slováka - astronauta Eugena Andrewa Cernana v roku 1994. V hoteli ho Čadčania privítali spolu s dcérou Tracy a sestrou Dolores na úrovni hodnej pohostinnosti Kysučanov. Bývalý bufet v prízemí hotela nahradil obchod so športovými potrebami.
Budova je kultúrnou pamiatkou, reprezentuje nielen mesto, ale i Kysuce a Slovensko.
Súčasťou hotela je i salónik pre cca 22 prítomných hostí.
Prví majitelia ho stavali preto, aby sa v ňom stretávali ľudia s ľuďmi. Na tieto myšlienky chcú nadviazať aj noví majitelia.

spca-hotel-reich-2009-3.jpg
Čadca, hotel Tatra z veže Mestského domu

spca-hotel-reich-2009~1.jpg
Súčasnosť

Hotel Politzer - História

V centre mesta Čadca, sa nachádzal hotel Politzer. Bol to honosný hotel s reštauráciou. Pre spresnenie miesta hotela môžeme uviesť, napríklad, židovskú faru a synagógu po jeho pravej strane. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bolo oproti pľúcne oddelenie, ktoré bolo zbúrané v roku 1972.
Hotel Politzer bol postavený v roku 1885 na Barošovej (neskôr Wilsonovej, teraz Palárikovej ulici). V tom čase tu mali mešťania a úradníci „svoju“ reštauráciu. Keďže budova stála na dobrom mieste, okoloidúcich návštevníkov nebolo nikdy málo. Okrem bežnej pohostinskej činnosti sa tu konali zábavy, večierky a bály pre uzavretú spoločnosť.
Po arizácii židovského majetku a odsune židovského majiteľa do koncentračného tábora Oswienčim v roku 1942 sa hotel premenoval. Názov dostal podľa mena nového majiteľa Konorčík . Po druhej svetovej vojne a po znárodnení roku 1948/49 zmenil svoj názov na hotel Partizán. Takto ho poznali Čadčania až do doby jeho zrušenia v roku 1985, kedy sa sem nasťahovali hasiči.
Neskôr sa začalo so stavbou ubytovne pre pracovníkov stavebnej organizácie. Prízemné schátrané časti boli zvalené a na ich miestach postavili garáže a dielne pre rozrastajúci sa personál požiarnikov a ich striekačky, požiarnické autá s príslušenstvom. Neskôr sa hotel teda stal Domom požiarnej ochrany v Čadci.
Hasiči sa neskôr presťahovali do väčších a vhodnejších priestorov bývalých Technických služieb Čadca za Slovenou. Bývalý hotel – donedávna Dom požiarnikov sa konečne zmenil: garáže boli prestavané na obchody, čím sa definitívne zmaril zámer zvaliť všetko čo bolo staré a historické.

spca-hotel-politzer1.jpg
Hotel Politzer na Palárikovej ulici okolo roku 1930

spca-hotel-politzer2.jpg
Fragment nápisu na základnom kameni, v súčasnosti už nečitateľný, dokladá rok výstavby.

spca-hotel-politzer3.jpg
Súčasnosť

Z honosného hotela s reštauráciou, ktorý ešte v 50-tych rokoch 20. storočia fungoval, neostalo na Palárikovej ulici skoro nič. Rozhodnutiami vtedajších správcov mesta zmizla nielen jeho fasáda ale i jeho poslanie. Nové projekty, ktoré mali budovu rekonštruovať necitlivo zasiahli do jeho pôvodnej architektúry a výsledkom toho bolo, že sa postupne z nášho mesta vytláčala jeho historická podoba, ktorá bola nahrádzaná nevkusnými, tzv. „modernými“ stavbami, ktoré nekorešpondovali s celkovou historickou atmosférou centrálnej časti mesta.
V súčasnosti je na prízemí bývalého hotela fotoservis FUJI s rôznymi doplnkami tohto zamerania a obchod s oblečením. Z minulosti sa zachovala azda len obchodná činnosť podobná tej z pred niekoľkých rokov. Na poschodí sa nachádza bar s názvom After Dark. Určite to už nie je to, čo si pamätajú naši starí rodičia, ale mení sa všetko okolo nás a niekedy si to ani nestačíme všimnúť. Za budovou boli vybudované malé obchodíky s textilom, a práve jeden z nich nesie meno „U hasičov“. Pravdepodobne práve podľa významnej budovy stojacej pred ním.


 

Fotogaléria k článku :

spca-palarikov-dom1.jpg
spca-palarikov-dom2.jpg
spca-palarikov-dom3.jpg
spca-palarikov-dom4.jpg
spca-palarikov-dom5.jpg
spca-palarikov-klapholtz1.jpg
spca-palarikov-klapholtz2.jpg
spca-palarikov-beskyd1.jpg
spca-zidovska-synagoga1.jpg
spca-zidovska-synagoga2.jpg
spca-zidovska-synagoga3.jpg
spca-zidovska-synagoga4.jpg
spca-zidovska-synagoga5.jpg
spca-hotel-reich-2009.jpg
spca-hotel-reich-2009-2.jpg
spca-hotel-reich-2009-3.jpg
spca-hotel-reich-2009~1.jpg
spca-hotel-politzer1.jpg
spca-hotel-politzer2.jpg
spca-hotel-politzer3.jpg
palarikov-dom-1.jpg

Súvisiace kategórie článkov :

publikováno: 23.11.2009 | zobrazení: 16180